Sviatosť birmovania

Sviatosť birmovania tvorí spolu s krstom a Eucharistiou jeden celok "sviatostí uvádzania do kresťanského života".

Jednota tohto celku sa musí zachovať. Preto veriacim treba vysvetliť, že prijatie sviatosti birmovania je potrebné na zavŕšenie krstnej milosti. Veď sviatosť birmovania ich dokonalejšie spája s Cirkvou a obohacuje ich osobitnou silou Ducha Svätého, takže sú ešte viac povinní šíriť a brániť vieru slovom i skutkom, ako praví Kristovi svedkovia.

"Keď sa apoštoli, ktorí boli v Jeruzaleme, dopočuli, že Samária prijala Božie slovo, vyslali k nim Petra a Jána. Oni ta zašli a modlili sa za nich, aby dostali Ducha Svätého lebo na nikoho z nich ešte nezostúpil; boli iba pokrstení v mene Pána Ježiša. Potom na nich vložili ruky a dostali Ducha Svätého" (Sk 8,14-17).

Birmovanie zdokonaľuje krstnú milosť. Je to sviatosť, ktorá dáva Ducha Svätého, aby nás hlbšie zakorenil do Božieho synovstva, pevnejšie včlenil do Krista, posilnil naše spojenie s Cirkvou, vo väčšej miere nás pridružil k jej poslaniu a pomáhal nám vydávať svedectvo kresťanskej viery slovom sprevádzaným skutkami.

Birmovanie, takisto ako krst, vtláča do duše kresťana duchovný znak alebo nezmazateľný charakter. Preto túto sviatosť možno prijať iba raz za života.

Na Východe sa sviatosť birmovania udeľuje bezprostredne po krste a po nej nasleduje účasť na Eucharistii. Táto tradícia zvýrazňuje jednotu troch sviatostí uvádzania do kresťanského života. V Latinskej cirkvi sa táto sviatosť udeľuje po dosiahnutí veku užívania rozumu a jej slávenie sa spravidla vyhradzuje biskupovi, čím sa naznačuje, že táto sviatosť posilňuje ekleziálny zväzok.

Kandidát birmovania (birmovanec), ktorý dosiahol vek užívania rozumu, musí vyznať vieru, byť v stave milosti, mať úmysel prijať túto sviatosť a byť pripravený prevziať svoju úlohu Kristovho učeníka a svedka v cirkevnom spoločenstve a v pozemských záležitostiach.

Podstatným obradom birmovania je pomazanie svätou krizmou na čele pokrsteného (na Východe aj na iných častiach tela), s vkladaním ruky vysluhovateľa a so slovami: "Prijmi znak daru Ducha Svätého" v rímskom obrade a "Pečať daru Svätého Ducha" v byzantskom obrade.

Keď sa birmovanie slávi oddelene od krstu, jeho spojitosť s krstom sa okrem iného vyjadruje obnovením krstných sľubov. Keď sa udeľuje počas slávenia Eucharistie, prispieva to k zvýrazneniu jednoty sviatostí uvádzania do kresťanského života.

 

Prečo prijať sviatosť birmovania?

Je to predovšetkým sviatosť, ktorá dopĺňa sviatosť krstu, to znamená, že posilňuje pokrsteného človeka, aby si svoju vieru neohrozene vyznával, za svoje kresťanské presvedčenie sa  nehanbil a s pomocou darov Ducha Svätého žil životom dobrého, prakticky veriaceho človeka. Teda je to sviatosť, pri ktorej sa prijíma Duch Svätý - tretia božská osoba - s jeho darmi, ktoré z pokrsteného majú urobiť dospelého pre Krista.

Síce, bez prijatia sviatosti birmovania - na rozdiel od krstu - môžeme byť spasení, ale birmovanie svojimi sviatostnými účinkami napomáha žiť plný kresťanský život. Preto k prijatiu tejto sviatosti je nutná viera.

Možno si dáme otázku: Prečo na každého pobirmovaného neúčinkuje Duch Svätý rovnako? Vysvetlím vám to na takomto príklade. Predstavte si dom, ktorý má veľké okná, na ktorých sú drevené, dobre tesniace okenice. Je samozrejmé, že ak sú okenice úplne zatvorené, nie je možné, aby cez ne presvietilo slnko. Teda v celom dome bude tma ako v noci. Nakoľko sa okenice otvoria, natoľko bude svetlo v miestnostiach. Ak sa okenice otvoria úplne, slnečné lúče zalejú celý dom. Pýtajme sa: Ak sú okenice zatvorené a v dome je tma, je na vine slnko? Ak birmovanec príjme sviatosť birmovania a Duch Svätý v ňom neúčinkuje, je na vine Duch Svätý? Teraz už chápete, prečo Duch Svätý, ktorý rešpektuje našu slobodu, nepôsobí na každého birmovanca rovnako? Aj to teraz chápete, prečo má každý birmovanec túto sviatosť prijať dobrovoľne, ochotne a najmä so živou vierou, aby sa v ňom naplno splnilo birmovné poslanie.